NT screening

     Naše prvé veľké sono vyšetrenie dopadlo na jednotku. Nerobil ho náš lekár, ale sonošpecialista. Išlo o tvz NT-screening, ktorý sa robí na konci prvého a začiatku druhého trimestra (11-13 týždeň). Doktor skúmal, či na sone neuvidí väčšie množstvo tekutiny v zátylku bábätka, čo by znamenalo, že sa pravdepodobne narodí s Downovým syndrómom alebo inými vážnymi chybami. Zdravé bábätká majú hodnotu NT 1-2,5 milimerta.

     Po prvýkrát som svojho drobčeka uvidela už nie ako malého červíčka, ale hotové bábo s ručičkami a nožičkami, na ktorých mu dokonca bolo vidieť maličké pršteky. Bol to neopísateľný pocit a od pána doktora sme si popýtali aj foto, no nevyšla nám veľmi dobre, lebo na nej nie je vidieť ani polovica z toho, čo som videla ja priamo na obrazovke. Ale všetko je v poriadku a to je to jediné podstatné.

Čo pomôže pri rannej nevoľnosti?

Čaj zo zázvoru  (ďumbiera )
     Zázvor si môžete kúpiť v obchode a čerstvý najemno nastrúhať. Z 1-2 lyžičiek si urobte čaj, ktoý si môžete osladiť medom. Ak sa nedostanete k čerstvému zázvoru, kúpte si v lekárni zázvorový čaj.  Pozor, zázvor radšej vynechajte v období pred pôrodom, môže totiž spôsobovať kontrakcie.

Tehotenské lízanky
     Aj na slovenskom trhu sa už objavili lízanky pre tehotné, ktoré by svojím zložením mali zmierňovať nevoľnosti. Opýtajte sa na ne v lekárni alebo sa po nich poobzerajte na internete.

Masáž zápästia
      V jedenej z kníh o tehotenstve som sa dočítala, že pri nevoľnosti údajne pomáha na 30 sekúnd zatlačiť na vnútornú stranu zápästia. Keďže ja v tej chvíli už šprintujem k záchodovej mise a sled následných udalostí je už spravidla nezváriteľný, zatiaľ som túto techniku ešte nestihla vykúšať.

Ranné chrumkanie v posteli
     Niektorým tehotným ženám údajne pomáha, ak si predtým než vstanú z postele dajú niečo malé pod zub (piškótu, keksík, suchár). Toto som skúsila, ale zaberalo to len v prvých týždňoch. Neskôr som jednoducho vyvracala aj piškótu, aj keksík, aj suchár...

Spanie na vyvýšenom vankúši
     Keď mi v nemocnici sestrička napolohovala posteľ tak, že som namiesto ležania takmer sedela, nechápala som. Pred spaním som si posteľ zložila do normálnej polohy. V noci som pochopila. V polohe ležmo sa mi totiž vracali šťavy zo žalúdka až kdesi do krku a budila som sa na nepríjemný ten pocit, že budem vracať. Posteľ som si dala opäť vyššie, doma som zhabala vankúš manželovi, doteraz spím takto a aspoň v noci mám od nevoľností pokoj.

Čípky z lekárne
     Na prvej poradni ma môj doktor celkom vystrašil tým, že časté vracanie môže spôsobiť sťahy maternice a potrat. Nakázal mi preto brať čípky proti nevoľnosti Torecan, ktoré napriek tomu, že v príbalovom letáku upozorňujú na zvýšenú opatrnosť pri užívaní tehotnými ženami, majú byť pre tehotné bezpečné.

Nevoľnosti moje každodenné...

     Vraví sa, že tehotenstvo nie je choroba. Súhlasím je to stav. Iný stav. U mňa natoľko iný, že v niektorých dňoch doslova nie som schopná vstať z postele. Som náramne unavená a niektoré dni by som najradšej celé prespala. Môj tlak je nízky a niekedy dokonca taký nízky, že mám problém udržať sa na nohách, v hlave mi hučí a pred očami sa mi robí tma... Čo sa nevoľností týka, naozaj neviem, kto ich označil za ranné nevoľnosti.U mňa ide skôr o celodenné nevoľnosti.

     Vraciam tak dva až trikrát do týždňa. K tomu, aby ma naplo nepotrebujem žiaden spúšťač, stačí ráno otvoriť oči a je to tu. Často ma napína len tak nalačno, alebo sa dokážem aj najesť, ale za pár minút mávam svojim raňajkám strácajúcim sa v záchodovej mise.

     Úžasne ma rozčuľujú vysmiate tehuľky z kníh, filmov a časopisov, z ktorých má človek pocit, že neexistuje blaženejší stav než tehotenstvo. Veľmi sa teším na ten čas, kedy budem chodiť aj ja po svete s rukou na brušku a budem sa škeriť ako vyskočená z kompótu. Zdá sa mi to však v nedohľadne. Zatiaľ sa len povaľujem po spálni a obývačke a túžobne očakávam koniec prvého trimestra.

Nemocnica

   
     Radosť z dvoch čiarok na tehotenskom teste som si užívala asi dva týždne. Potom sa ohlásili tehotenské nevoľnosti. Hoci som dúfala, že budem patriť medzi tie šťastné, ktorým sa vracanie vyhne, nestalo sa. V jeden večer sme išli s manželom spať, ale ja som sa o hodinu zobudila a vracala. O ďalšiu hodinu som vracala zas, potom zas a potom zas....o piatej ráno, keď som v sebe už nedokázala udržať ani lyžičku čaju som pochopila, že je zle. S manželom a vedierkom na vracanie sme vyrazili na pohotovosť.

     Nečakala som to, ale v nemocnici si ma nechali na dva dni na pozorovanie. A hoci som po prijatí už vôbec nezvaracala, z dvoch dní bol nakoniec týždeň. čakalo sa totiž na akciu srdiečka. Tu som na sone prvýkrát videla naše maličké. Vyzeralo iba ako červíček a celé sa trepotalo v rytme malinkého srdiečka.

     Pobyt v nemocnici nebol vôbec príjemný. Dostala som 6 infúzií. Jedlo bolo nejedlé a celé tri dni som bola na izbe sama. Neskôr ku mne prišla spolubývajúca s krvácaním, ktoré sa lekárom napriek injekciám a liekom nedarilo zastaviť a dokonca netušili odkiaľ sa berie(!!!) Spolubývajúcej mi bolo strašne ľúto a mrzelo ma, že nie som ten typ človeka, ktorý by vedel povedať druhému tie správne veci, aby mu trošku uľavilo na duši. Tak som sa snažila aspoň rozptyľovať čierne myšlienky. Doteraz ma mrzí, že som si nepopýtala číslo a netuším ako to s mojou milou nemocničnou kolegynkou nakoniec dopadlo, ale dúfam, že dobre napriek pesimizmu lekárov.

    Z nemocnice ma na siedmy deň konečne pustili. To som však netušila, že tá naozajstná zaťažkávacia skúška ešte len príde.